Podľa mňa nádherné zvieratá, z ktorých asi najúžasnejší je orol skalný, ktorý ti svojej veľkosti dokáže v tichosti uloviť napr. aj kamzíka ktorí je niekoľko krát väčší ako on, a to v priebehu pár sekúnd, obeť nemá čas ani nato aby vydala nejaký zvuk a padá k zemi... žiaľ je veľmi vzácny, a to z niekoľkých dôvodov, orli sa riadia zákonom "sempier fidelis" a svojej družke sú verný aj keď ONA niekde umrie apod. Ďalším problémom je to že sú ľudia, ktorý nepoznajú slovo "cit" a tieto nádherné tvory lovia, či už pre trofej, alebo z nudy :(
Orli žijú zväčša v skalných previsoch, s ktorých majú perfektnú pozíciu na lov, skrátka vyletia a nenápadne si ulovia niečo na večeru :) kedysi dávno som mal možnosť sa o zraneného orla skalného, ktorý mal "zlomenú nohu", bol to nádherný vzťah, ja som si ho obľúbil, on mňa nie, ja som ho ma rád, a on na mňa vždy čumel ako snork na chutnú flaksu, skrátka, on bol šéf :D ale nikdy som s ním nemal problém, nechal sa mnou kŕmiť, sedávam mi na ruke (bol ťažký ako hovado) a nechal sa mnou hladkať, hral sa so mnou, a tak to bežalo celí rok, ale potom čo sa "uzdravil" odborník povedal že ho mám postiť, no mal som čo robiť ale nakoniec som sa z tým zmieril.
Keď sme ho skúsili pustiť, čakal som že to bude dojemná scéna ako vystrihnutá z filmu, a on nebude chcieť odletieť, no v skutočnosti sa na mňa pozrel, potom sa pozrel okolo a odletel, skrátka odletel a bolo po všetkom :D a to je koniec tohto dojímavého príbehu :D
Ďalší článok bude o rohypnole, motogume a komplikovaných rodokmeňoch
Adrián | 4. srpna 2008 v 1:33 |
Adriáne, dík za pěknej článek ;-). Olrli mě taky fascinujou, podle mě to jsou vznešený zvířata (možná se ani nehodí pojem zvířata) se svojí hrdostí. Nechápu jak je někdo může lovit jen tak "for fun"... To je prostě zhoubnost lidstva, lidé si už asi nedokážou ničeho vážit...
Taky bych chtěl poznat orla nějak víc "osobně", jako se to poštěstilo tobě, ale ve městě asi nemám nárok...